Farské oznamy

 

PORIADOK SVÄTÝCH OMŠÍ A LITURGICKÝCH SLÁVENÍ

 

22.2.2026

Nedeľa

PRVÁ PÔSTNA NEDEĽA
Blatná na Ostrove     8.00 Svätá omša

                                  15.00 Krížová cesta

Malá Lúč                    9.30 Svätá omša
Holice                       11.00 Svätá omša

                                  12.00 Krst

23.2.2026

Pondelok

SV. POLYKARPA, BISKUPA A MUČENÍKA
24.2.2026

Utorok

UTOROK PO 1. PÔSTNEJ NEDELI
Blatná na Ostrove   14.00 Pohreb

                                  15.00 Pohrebná svätá omša

Holice                       17.30 Sviatosť zmierenia v sakristii

                                  18.00 Svätá omša

25.2.2026

Streda

STREDA PO 1. PÔSTNEJ NEDELI
Holice                       17.30 Sviatosť zmierenia v sakristii

                                  18.00 Svätá omša

26.2.2026

Štvrtok

ŠTVRTOK PO 1. PÔSTNEJ NEDELI
Holice                       17.30 Adorácia

                                  18.00 Svätá omša

27.2.2026

Piatok

SV. GREGORA Z NAREKU, OPÁTA A UČITEĽA CIRKVI
Malá Lúč                   16.30 Krížová cesta
Holice                       17.30 Krížová cesta

                                  18.00 Svätá omša

28.2.2026

Sobota

SOBOTA PO POPLCOVEJ STREDE
Holice                         7.30 Bolestný ruženec

                                    8.00 Svätá omša

1.3.2026

Nedeľa

DRUHÁ PÔSTNA NEDEĽA
Blatná na Ostrove     8.00 Svätá omša

                                  15.00 Krížová cesta

Malá Lúč                    9.30 Svätá omša
Holice                       11.00 Svätá omša

                                  15.00 Adorácia

PÔSTNE OBDOBIE

 

Veľmi sa odporúča, aby sa najmä v Pôstnom období zachoval a rozvíjal tradičný zvyk zhromažďovania veriacich na spôsob tzv. rímskych „štácií“, a to aspoň vo väčších mestách, s prihliadnutím na miestne okolnosti. Takéto zhromaždenia veriacich sa môžu uskutočniť najmä pod vedením diecézneho biskupa v nedeľu alebo, podľa vhodnosti, aj vo všedných dňoch. Možno ich konať pri hroboch svätých, vo význačných kostoloch mesta alebo vo svätyniach, alebo na pútnických miestach diecézy, ktoré sú väčšmi navštevované.

 

Vo všedných dňoch Pôstneho obdobia sa môže v závere omše, pred záverečným požehnaním, vhodne predniesť modlitba nad ľudom, určená pre každý deň.

 

V Pôstnom období sa zakazuje ozdobovať oltár kvetmi a hudobné nástroje sa môžu používať len na podporu spevu. Výnimkou sú nedeľa Lætare (Štvrtá pôstna nedeľa), slávnosti a sviatky.

 

PÔSTNA DISCIPLÍNA

 

Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. vydal v roku 1966 apoštolskú konštitúciu Paenitemini, ktorej nosná myšlienka je, že skutočné pokánie musí vychádzať zo srdca.

 

Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. V pokání musí byť úzky vzťah medzi vonkajším skutkom a vnútorným obrátením, modlitbou a skutkami lásky.

 

Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Z týchto princípov vychádza pravá pôstna disciplína veriaceho katolíka.

 

Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu). Porušenie pôstnej disciplíny podstatným spôsobom je ťažký hriech, malé, nepodstatné porušenia nie sú ťažký hriech.

 

DVA ROZMERY PÔSTU

 

Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 podľa odporúčania konštitúcie Paenitemini a v súlade s Kódexom kánonického práva uzniesla na tejto úprave: 1. Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu. 2. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.

 

Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: zdržovaním sa mäsitého pokrmu; vykonaním skutku nábožnosti (účasť na svätej omši alebo pobožnosť krížovej cesty, alebo modlitba bolestného ruženca); čítaním Svätého písma trvajúcim aspoň 10 minút; vykonaním skutku lásky k blížnemu (návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých, alebo pomoc chudobným a pod.); zrieknutím sa sledovania televíznych programov (okrem správ), fajčenia alebo alkoholických nápojov; iným ozajstným sebazaprením.

 

V TIETO DNI MÄSO URČITE NIE

 

Popolcová streda a Veľký piatok sa medzi dňami pokánia vyznačujú tým, že každý katolík od dovŕšeného štrnásteho roku života sa má až do konca života zdržiavať mäsitých pokrmov, čo sa nedá nahradiť iným spôsobom (ako v prípade ostatných piatkov v roku).

 

Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť. Tento pôst sa vzťahuje na všetkých, ktorí sú plnoletí, až do začatia šesťdesiateho roku života.

 

Je zrejmé, že vzhľadom na povahu veci, ktorej sa týkajú a výnimočnosť týchto dní, keď si zvlášť uvedomujeme veľkosť a hodnotu Ježišovej obety pre nás, tieto cirkevné príkazy zaväzujú pod ťažkým hriechom.

 

ÚPLNÉ ODPUSTKY POČAS PÔSTU: KRÍŽOVÁ CESTA A MODLITBA PRED UKRIŽOVANÝM

 

Krížová cesta

 

Kto koná pobožnosť krížovej cesty pred riadne ustanovenými zastaveniami, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky. Vyžaduje sa, aby sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť.

 

Úplné odpustky sa za zvyčajných podmienok udeľujú veriacemu, ktorý si osobne vykoná pobožnosť krížovej cesty v súlade s týmito pravidlami:

 

  1. Pobožnosť je potrebné vykonať pred riadne zriadenými zastaveniami krížovej cesty.
  2. Na zriadenie krížovej cesty sa požaduje štrnásť krížov, ku ktorým majú byť zvyčajne pripojené zobrazenia predstavujúce jeruzalemské zastavenia.
  3. Na základe všeobecne rozšíreného zvyku sa táto pobožnosť skladá zo štrnástich nábožných čítaní, ku ktorým sa pripájajú slovné modlitby. Na riadne vykonanie pobožnosti však stačí nábožné rozjímanie o Pánovom utrpení a smrti. Preto nie je nevyhnutné osobitné rozjímanie o jednotlivých tajomstvách zastavení.
  4. Je žiaduce, aby sa prechádzalo od jedného zastavenia k druhému. Ak sa táto pobožnosť koná verejne a pohyb všetkých prítomných osôb sa nemôže pohodlne konať, potom stačí, aby aspoň ten, kto vedie pobožnosť, prechádzal medzi jednotlivými zastaveniami. Ostatní pritom zotrvávajú na svojom mieste.

Veriaci, ktorí sú oprávnene hatení prekážkami, môžu získať tie isté odpustky vtedy, ak sa nejaký čas (napríklad štvrťhodinu) venujú nábožnému čítaniu a rozjímaniu o utrpení a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

 

Tí, čo sa pre vážnu prekážku nemôžu zúčastniť na krížovej ceste, môžu získať tie isté odpustky, a to čítaním a rozjímaním o umučení a smrti Pána Ježiša aspoň nejaký čas, napríklad štvrť hodiny.

 

Pri poklone a uctení si Sv. kríža alebo nábožným sledovaním prenosu krížovej cesty vedenej Najvyšším veľkňazom – Svätým Otcom, prostredníctvom televízie či rozhlasu – možno získať úplné odpustky.

 

Modlitba pred ukrižovaným

 

Veriaci, ktorý sa v piatok v Pôstnom období pomodlí po prijímaní pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.

 

Najnovšie články